O tom, že za krásnou svadbou vycestujem hádam kamkoľvek už asi viete.
Iný level je… vycestovať za krásnym fotením portrétov do zahraničia po svadbe:)
Simi napísala o tom aké to je obliecť si svoje svadobné šaty znovu a na inom rozprávkovom mieste…
Príjemné čítanie a prezeranie fotiek želám.

Simi: “Sledovať lúče vychádzajúceho slnka a čakať na moment, kedy si niekoľko týždňov po svadbe opäť oblečiem svoje svadobné šaty. Prekrásny pocit. Opäť cítim to vzrušenie z niečoho neznámeho. Už nie som nevesta, ten deň je za nami ale predsa sa ako nevesta cítim. Výnimočne a tak krásne. Po boku už svojho manžela. Spolu, len my dvaja. Žiaden ruch či stresy, ktoré môžu počas svadobného dňa vzniknúť. Mali sme to šťastie, že sme si užili aj okamihy a zábavu veľkej svadby ale zároveň sme si dopriali aj niečo ako “elopement” – intímna svadba len so svedkami. Lásku sme si síce sľúbili už dávno pred týmto doživotným zážitkom, no vrátiť sa späť, v tichu a pokoji… Opäť sme si pripomenuli naše “áno”. Prechádzame sa prázdnymi uličkami rannej farebnej Manaroly, tichej, bez turistov. Tisnú sa mi slzy do očí z lásky a šťastia. Tá všadeprítomná krása ma úplne pohltila. To, o čom som celý život snívala je skutočnosť. Skutočnosť, ktorá trvá. A my dvaja, ruka v ruke, kráčame vpred. Nad nami sa týčia vysoké domčeky, cestou nám kývajú domáci a usmievajú sa. Úprimná radosť priam srší z ich tvárí. Počujeme tlieskanie a výskanie a nebránime sa úsmevom. Celá atmosféra nás všetkých tak pohltila, že nechceme, aby to niekedy prestalo. Mali sme veľkú svadbu, zabávali sme sa do rána. Doslova. No toto, toto bolo niečo úplne iné. Zatiaľ, čo v svadobný deň sme si líhali unavení šťastím do postele, o takom istom čase no v úplne inej krajine sa toto naše dobrodružstvo len začínalo. So srdcu blízkymi ľuďmi v jednom z najčarovnejších miest v akom som kedy bola. Výhľady na more, pohľady cez vysoké strmé úzke uličky. Držím si šaty a kráčam. Maťo mi drží kyticu a nespúšťa zo mňa oči. Môj manžel. Za ten mesiac som už stihla zabudnúť na ten pocit “byť nevestou”. Aké je to mať na sebe svoje svadobné šaty na mieru, len a len pre mňa. Po mesiaci manželstva sa všetky pocity lásky vďaka Janke a nášmu foteniu v Manarole ešte znásobili. Pri pozeraní fotiek opäť cítim ten vlhký teplý vzduch, počujem šum mora. Som tam. V malebnej Manarole, po boku svojho manžela. Raz sa na toto miesto vrátime, prejdeme sa po uličkách, ktorými sme prechádzali ako nevesta so ženíchom a budeme spomínať. “