Talianske potulky:) Kapitola 4

8. augusta 2017

Ten pocit, keď zabuchnete dvere a stojíte opäť na ulici s množstvom batožiny v náručí a vidinou ďalšej cesty nás zobudil z nádherného Florentského sna. Bolo to ako opustiť domov, lebo na byt sme si veľmi rýchlo zvykli. Jeho domáca atmosféra nám umožnila naplno sa vžiť do pocitu rodeného Florenčana. A tak sadáme po úžasných 4 dňoch opäť do auta. Ako sme míňali tabuľu Florencia, obaja sme vedeli, že ju nevidíme posledný krát a isto sa vrátime. Pred nami bola 5 hodinová cesta do Pompejí, kde sme mali ďalšie ubytovanie. Náš plán bol sa čo najskôr ubytovať a večer vybehnúť autom ešte pozrieť západ slnka v Positáne. Cesta sa veľmi rýchlo menila a hneď bolo cítiť, že opúšťame Toskánsko a pred nami sa otvára úplne iná krajina. Olivové háje a „šišaté“ stromčeky sa zmenili na zalesnené kopčeky a neskôr na slnkom vysušené svahy. Ani nevieme ako sme obišli Rím. Nič nenasvedčovalo tomu, že obchádzame hlavné mesto Talianska. Naším plánom ale nebolo navštívíť túto metropolu. Tento zážitok sme si odložili na čas, keď sa nám už nebude chcieť cestovať 4 kolesami, ale uprednostníme presun v oblakoch. Blížiaci sa Neapol rýchlo zmenil našu náladu a začali sme rozmýšľať, kam vlastne ideme. Nie všetko je vždy ideálne a pomaly sme si začínali zvykať, že Toskánsko nie je obraz Talianskej reality.

Na druhý deň skoro ráno opúšťame Pompeje vediac, že večer už budeme v ďalekom Palerme na severe Sicílie. Cesta do Palerma iba potvrdila to, že Taliansko je neskutočne pestrá krajina a každý jej región v sebe nesie svojho ducha. Trajekty z Calabrie do Messiny jazdia v pravideľných intervaloch, tak po príchode do prístavu sme si iba za pomoci ďalšieho samozamestnávajúceho „navigátora“ zakúpili jednosmernú plavbu a opustili taliansku pevninu. Náš prvý dotyk so Sicíliou nám dal hneď pocítiť, že sme otvorili daľšiu komnatu nášho dobrodružstva.

Na ostrove nájdete na cestách veľmi málo aut s inou, ako talianskou poznávacou značkou, čo v nás iba upävnilo názor, že nie každý sa na Sicíliu dopraví vlastným autom. Väčšina cudzincov na Sicíliu doletí a auto si požičia na mieste, o čom sme sa presvedčili aj neskôr, keď sme stretli v Cefalu jednu mladú českú rodinku, ktorá nám ale dala zaujímavý tip na výlet. Špinavé sídlisko v Messine, spleť ciest tiahnucich sa do výšin a úplne vyľudnená diaľnica. Severné pobrežie medzi Messinou a Palermom je výrazne priemyselný región s množstvom prístavov na pobreží, ťažbou rozhryzenými kopcami, továrňami a rozbitými cestami. Táto atmosféra na nás pôsobila ako studená sprcha keď sme sa po úplne prázdnej diaľnici presúvali do Palerma. Prázdna, rozbitá cesta, nikde nikoho, prázdna zdevastovaná krajina.. Ten pocit neistoty a očakávania, čo prinesie Palermo, nás sprevádzal celú cestu do Palerma, a tak sme iba ticho každý v sebe bojovali s pocitom: “Čo tu vlastne robíme a kam až ideme?“

Krátko po obede sme dorazili do Palerma a hneď sme pochopili výstižnosť popisu krajiny, ktorý sme si cestou čítali: mesto mnohých kultúr, kde sa množstvo historických pamiatok stráca v spleti domov a jednosmerných uličiek, kde každý jazdí ako sa mu chce a celé mesto sa hmýri ako obrovské mravenisko. Čakalo nás mesto, ktoré nie je vhodné pre slabé povahy. S týmto pocitom sme sa vnorili do Palerma. Asi nikdy sme nejazdili v takej cestnej anarchii, aká vládne v Palerme. Navigácia jednoducho odmietne poslúchať a často stojíte pred rozhodnutím, či cesta smerujúca cez úzku uličku plnú ľudí, zaparkovaných skútrov a pouličných stánkov je skutočne cestou pre 4 kolesové vozidlo. Keď sa s tým zmierite a snažíte sa danou uličkou prejsť, často sa musíte vyhýbať horiacim kahancom položeným na zemi, stolom s občerstvením a niekedy musí priskočiť aj majiteľ pristaveného skútru, aby ho posunul o kúsok ďalej, lebo by ste ho strhli so sebou. Skutočne šoférska idylka. Stále rozmýšľame nad tým, aké testy asi robia študenti v autoškole na Sicílii…pravdepodobne hlavné pravidlo znie choď stále dopredu a snaž sa vyhýbať všetkému naokolo.

Náš priateľ Claudio, u ktorého sme bývali nás našťastie vyzdvihol na jednom z veľa parkovísk, kde sme úplne vzdali snahu nájsť naše bývanie v spleti kameňa, strojov a živých tiel, a doviedol nás do cieľa našej cesty, na súkromné parkovisko. Za príjemných 50 EUR sme tam mohli nechať auto počas celej doby pobytu v Palerme. Trochu šokujúce bolo, keď si od nás po zaparkovaní auta správca parkoviska vypýtal kľúče od auta, s tým, že ich musíme nechať na parkovisku, aby v prípade že bude chcieť odísť auto stojace za nami, mohli naše auto preparkovať na iné miesto a takýmto pohybom áut vedeli operatívne autá presúvať podľa potreby parkovania ďalších vozidiel. Našinec nie je veľmi zvyknutý na takýto spôsob parkovania, a preto sme sa snažili presvedčiť Claudia a jeho kamoša na parkovisku, že pre nás to nie je také samozrejmé im nechať klúče od auta, a tak nakoniec preparkovali všetky autá na parkovisku a naše auto umiestnili na úplne posledné miesto v rohu a nechali nám kľúče od auta. Až po malom ochutnaní sicílskej mentality sme si uvedomili, že je to úplne normálna vec a po prvom výlete po Sicílii sme im kľúče na parkovisku nechali.

Náš prvý nie veľmi pozitívny pocit zo Sicílie a Palerma sa veľmi rýchlo rozplynul, keď sme vyšli večer do ulíc Palerma. Toto naozaj neskutočné mesto napriek svojmu vzhľadu, ktorý nie je na prvý pohľad veľmi lákavý, nesie v sebe neskutočne dynamického ducha. Príjemní usmievajúci sa ľudia, exotický život ulíc a medzi domami ukryté historické skvosty. Palermo sme si veľmi rýchlo zamilovali. Ranné prechádzky na miestny trh Cappo mali neopakovateľné čaro. Množstvo domácich obchodníkov s ovocím, zeleninou, koreninami, olivami, sušenými paradajkami, rybami, syrmi, mäsom… Na trhu sa dalo zohnať všetko, čo ste potrebovali a pečivo z miestnej pekárne bolo asi najlepšie pečivo, aké sme kedy ochutnali.

Pár dní, ktoré sme strávili na Sicílii nás presvedčilo o tom, že ak chcete skutočne spoznať a pochopiť Talianskeho ducha, musíte navštíviť Sicíliu a ochutnať z jej krás. Starobylé Cefalú, národný park Zingaro s neskutočnými lagúnami, tiahnuce sa pláže severozápadným pobrežím, magická príroda sicílskeho vnútrozemia, majestátna Etna a romantická Taormina. Za tých pár dní na Sicílii sme sa iba veľmi zľahka dotkli tejto pokladnice cestovateľského uspokojenia. Napriek tomu v nás ale zanechala svoju pečať a preto sme sa s ňou lúčili iba „do skorého videnia“.     

SHARE THIS STORY